Múzeum ľudovej kultúry v prírode, inak nazývané skanzen má svoj pôvod vo Švédsku. V roku 1891 ho zriadili na ostrovčeku Djurgarden v Štokholme a je dodnes prístupné. Nie je však jediné. V severnejšom náprotivku v meste Skelleftea si môžete prezrieť zmenšenú, avšak o to prívetivejšiu verziu nazývanú Nordana.
Stolpboden
Stodola bola postavená v Skramtrask počas 18. storočia. Postavili ju, aby ochránili stravu zvnútra proti potkanom. Každá farma mala aspoň jednu malú stodolu, kde skladovali jačmeň, jedlo, riad a výstroj. Najbežnejším typom bol štvorcový s vchodom umiestneným na štít. Poschodie slúžilo ako strecha priamo nad vchodom. Stodola bola druhá v poradí, ktorú premiestnili do Nordana, v roku 1933.
Vznik Istrie sa spája s legendou o argonautoch. Jason v Tesálii mal priniesť zlaté rúno svojmu nevlastnému otcovi. Bolo ukryté v Colhis, teda v dnešnom Gruzínsku. Postavil plavidlo, zorganizoval tím bojovníkov, Grékov ako Tezeus, Orfeus a Herakles. Loď požehnávala bohyňa Aténa. Volala sa Argo. Aietes, ako kráľ Colhis nechcel Jasonovi pomôcť, pomohla mu jeho dcéra, ktorá sa do Jasona zamilovala. Medea s ním odišla na Argo. Aténa Jasona aj naďalej podporovala, avšak proti bol Poseidon. Napadol Aténu a rozbil jej magický štít, vyrobený z kozacej kože. Zeus vzal rozlomený štít a vytvoril Istrijský polostrov. Preto je koza považovaná za symbol Istrie. Podľa historika Darka Darovca, argonauti stelesňovali grécku kolonizáciu, využili spojenie Čierneho a Jadranského mora Dunajom a Sávou.
V roku 1954 Nikita Chruščov odstúpil Krym, ktorý bol dovtedy súčasťou SFSR. Je veľmi zložité zhodnotiť, čo bol skutočný impulz, aby sa tak stalo. Prečo Chruščov, rok 1954. Ako vieme, v 50. rokoch kulminovala Studená vojna, ktorej mrazivý konflikt sa stupňoval už od roku 1945. V roku 1950 vypukla vojna v Kórei, trvajúca do roku 1953, ktorý bol prelomový nie len pre ukončenie spomínanej vojny, ale najmä pre smrť Josifa Stalina 5.3. 1953. To prinieslo mocenský boj o pozíciu najvyššieho vodcu ZSSR, teda generálneho tajomníka KSSZ, z ktorého víťazne vyšiel práve Nikita Chruščov. Jeho nástupom sa začalo obdobie destalinizácie, teda eliminácia kultu jeho nepochybne silnejšieho predchodcu. Ak si odmyslíme Stalinov represívny režim a sústredíme sa čisto na vodcovské schopnosti, Chruščov bol nepochybne slabší politik, predovšetkým v udržiavaní moci Sovietskeho zväzu na medzinárodnej scéne. Všetko prebiehalo na pozadí stále trvajúcej Studenej vojny. Uvoľňovanie režimu sa okamžite prejavilo na intenzite režimov celého Sovietskeho bloku. Štrajk robotníkov vo východnom Berlíne, „ voľnejší“ prístup Antonína Zápotockého k robotníkom a ich vstupu do JRD, rehabilitácia obetí stalinizmu. A práve s obeťami Stalina môže podľa niektorých zdrojov súvisieť samotné pripojenie Krymu. Chruščov si tak vraj chcel vykúpiť vinu spáchanú na Ukrajincoch v 30. a 40. rokoch, kedy Ukrajinu postihol umelo vyvolaný hladomor. Chruščov sa ako prvý tajomník KS Ukrajiny na represiách priamo podieľal. Pre získanie komplexného obrazu je však potrebné hľadať ďalšie dôvody, prečo sa tak stalo.
Sedemdesiate a osemdesiate roky boli v znamení pokračujúceho záujmu podniku o svojich zamestnancov. Koncom 70-tych rokov a začiatkom 80- tych rokov sa viacerým rodinám zdvihla životná úroveň. Prejavilo sa to aj v populačnom raste. Považská Bystrica zaznamenala v tomto období najväčší prírastok obyvateľstva. V roku 1970 mala 14 529 obyvateľov , v roku 1980 zaznamenala už 30 444. Počet obyvateľov mesta sa teda za pomerne krátky čas zdvojnásobil. Následne sa vzrástol aj počet domov z 1213 na 1315. Kým v 70. rokoch tvorili väčšinu obydlí prízemné domčeky, v osemdesiatych rokoch prevažujú nové viacposchodové panelové domy.
Po vyčerpávajúcich bojoch trvajúcich od 6. októbra 1973, 22. októbra vyhlásila bezpečnostná rada OSN rezolúciu 338, ktorou vyzývala bojujúce strany k ukončeniu vojenských aktivít. Boje na oboch frontoch boli oficiálne ukončené 26. 10. 1973.
Napriek značnému skepticizmu a nedôvere aj zahraničné médiá už minimálne od roku 1942 uverejňovali správy hovoriace o deportáciach a následnom vyvražďovaní.
13. októbra 1942 denník Newcastle Morning Herald and Miner´s Advocate 1uverejnil krátku správu s titulkom « Will be no Jews in Reich in 1943 »2 Správa bola uverejnená na základe Štokholmskej správy. Najskôr píše o Židoch žijúcich v Nemecku, hovorí však aj o aplikácii rovnakého plánu na zvyšok okupovanej Európy3. Správa sa zmieňuje aj o tom, že nemecká vládnuca vrstva je sama prekvapená gigantickosťou svojho plánu, rovnako aj veľmi vlažnou reakciu zo strany zahraničia.
Newcastle Morning Herald and Miners’ Advocate, 13. října 1942
“Je nepopierateľnou skutočnosťou, že Nemci úmyselne a systematicky vyvraždili milióny civilistov – Židov, rovnako ako aj kresťanov – z celej Európy”
Vrba a Wetzler týmto výrokom deklarujú, že Nemci sa nezameriavajú iba na jednu etnickú skupinu, ale ich zámerom je vyvraždiť aj ďalšie skupiny, napr. kresťanov. Doterajšie správy, ktoré boli uverejnené, hovorili výlučne o židovskej otázke, teda Vrba a Weztler prinášajú historicky presnejší pohľad.
