Vědci zkoumali zajímavé pozůstatky chrupu neandrtálce, který žil před 130 000 lety. Jeho zuby vykazovaly zákrok “prehistorického stomatologa”.
Zuby neandrtálce, foto: ablogabouthistory.com
Zuby, které byly nalezeny v chorvatské Krapině už na začátku dvacátého století, mají řadu žlábků a škrábanců. Je za tím buď zásah člověka, který se snažil zuby ošetřit, nebo i činnost samotného pacienta, který se párátkem pokoušel zbavit nečistot na zubech. Ať už je pravda jakákoli, vědci prohlašují, že tyto poznatky ukazují, že neandrtálci byli chytřejší, než jsme si donedávna mysleli.
Vznik Istrie sa spája s legendou o argonautoch. Jason v Tesálii mal priniesť zlaté rúno svojmu nevlastnému otcovi. Bolo ukryté v Colhis, teda v dnešnom Gruzínsku. Postavil plavidlo, zorganizoval tím bojovníkov, Grékov ako Tezeus, Orfeus a Herakles. Loď požehnávala bohyňa Aténa. Volala sa Argo. Aietes, ako kráľ Colhis nechcel Jasonovi pomôcť, pomohla mu jeho dcéra, ktorá sa do Jasona zamilovala. Medea s ním odišla na Argo. Aténa Jasona aj naďalej podporovala, avšak proti bol Poseidon. Napadol Aténu a rozbil jej magický štít, vyrobený z kozacej kože. Zeus vzal rozlomený štít a vytvoril Istrijský polostrov. Preto je koza považovaná za symbol Istrie. Podľa historika Darka Darovca, argonauti stelesňovali grécku kolonizáciu, využili spojenie Čierneho a Jadranského mora Dunajom a Sávou.
Dnešný pondelok sme v rámci celotýždňovej exkurzii po stopách oral history navštívili 4 chorvátske dedinky, ktoré boli počas fašistického teroru 2-hej svetovej vojny zrovnané so zemou, vypálené a jej obyvatelia vyvraždení. Prvá zastávka bola v Mune, Malom aj Veľkom, kde sme sa dostali na úplne pokojné miesto, kde obyvatelia žijú poľnohospodárskym spôsobom života. Najbližšia stredná škola je v Rijeke. Obe dedinky sa nachádzajú v oblasti východnej Istrie a počas prvej svetovej vojny ich anektovalo Taliansko. Počas druhej svetovej vojny boli vypálené a jej obyvatelia vyvraždení, predovšetkým kvôli pomoci partizánom. Na hlavnej ceste stojí veľký biely mramorový monument venovaný pamiatke zavraždených partizánov. Taktiež tu stojí memoriál trojuholníkového tvaru, ktorý pripomína práve 5. mája 1944, kedy nemeckí a talianski okupanti Vele a Male Mune zapálili a zničili tak 98 domov a 85 ďalších budov. Svoju dávku utrpenia prežili aj miestni katolícki kňazi. K pamiatke kňaza Alojza Kristana, ktorý bol zavraždený až v roku 1947 v rámci prenasledovania cirkvi v Juhoslávii tu je umiestnená pamätná tabuľa.
