Komu patrí Krym?

V roku 1954 Nikita Chruščov odstúpil Krym, ktorý bol dovtedy súčasťou SFSR. Je veľmi zložité zhodnotiť, čo bol skutočný impulz, aby sa tak stalo. Prečo Chruščov, rok 1954. Ako vieme, v 50. rokoch kulminovala Studená vojna, ktorej mrazivý konflikt sa stupňoval už od roku 1945. V roku 1950 vypukla vojna v Kórei, trvajúca do roku 1953, ktorý bol prelomový nie len pre ukončenie spomínanej vojny, ale najmä pre smrť Josifa Stalina 5.3. 1953. To prinieslo mocenský boj o pozíciu najvyššieho vodcu ZSSR, teda generálneho tajomníka KSSZ, z ktorého víťazne vyšiel práve Nikita Chruščov. Jeho nástupom sa začalo obdobie destalinizácie, teda eliminácia kultu jeho nepochybne silnejšieho predchodcu. Ak si odmyslíme Stalinov represívny režim a sústredíme sa čisto na vodcovské schopnosti, Chruščov bol nepochybne slabší politik, predovšetkým v udržiavaní moci Sovietskeho zväzu na medzinárodnej scéne. Všetko prebiehalo na pozadí stále trvajúcej Studenej vojny. Uvoľňovanie režimu sa okamžite prejavilo na intenzite režimov celého Sovietskeho bloku. Štrajk robotníkov vo východnom Berlíne, „ voľnejší“ prístup Antonína Zápotockého k robotníkom a ich vstupu do JRD, rehabilitácia obetí stalinizmu. A práve s obeťami Stalina môže podľa niektorých zdrojov súvisieť samotné pripojenie Krymu. Chruščov si tak vraj chcel vykúpiť vinu spáchanú na Ukrajincoch v 30. a 40. rokoch, kedy Ukrajinu postihol umelo vyvolaný hladomor. Chruščov sa ako prvý tajomník KS Ukrajiny na represiách priamo podieľal. Pre získanie komplexného obrazu je však potrebné hľadať ďalšie dôvody, prečo sa tak stalo.

Podľa historikov zaoberajúcich sa hospodárskymi dejinami išlo o hospodársky experiment. Ukrajinci určite nie sú pôvodnými obyvateľmi Krymu, skutoční nárok si môžu uplatňovať napr. Krymskí Tatári ako jedno z pôvodných etník. Prvé fiasko pri kolonizácii zakúsila Katarína Veľká v 18. storočí, ukrajinské obyvateľstvo sa objavuje v 19. storočí. Krym sa stal súčasťou Ruskej ríše v roku 1783. Na začiatku 20. storočia bol súčasťou Tauridskej gubernie, kam patrili aj 3 územné celky južnej Ukrajiny. V roku 1921 vznikol Krym ako samostatná republika. Po druhej svetovej vojne došlo ekologickej katastrofe, z polostrova bolo vysídlené nemecké, grécke, bulharské a tatárske obyvateľstvo, obvinené z kolaborácie s Nemcami. Namiesto Tatárov tak mali prísť skúsení roľníci z Ukrajiny. Ruské obyvateľstvo, ktoré bolo hromadne na Krym presídlené, sa neadaptovalo. Nedokázalo vypestovať dostatok plodín a v podstate sa ocitlo sa v situácii kapitána Johna Smitha, keď osídľoval Plymouth. Bezradne.

V decembri 1953 Chruščov údajne predstavil koncepciu pričlenenia Krymu k USSR členom prezídia UV KSSZ. Urobil to vraj počas obednej prestávky pri stole. „ Tak súdruhovia, je tu názor, aby sa Krym odovzdal Ukrajine. Z prítomných zrejme zaprotestoval iba Vjačeslav Molotov, ktorý podporoval myšlienku židovskej autonómnej republiky. Chruščov sa snažil uviesť ako novinku kukuricu.

25. januára 1954 Prezídium prijalo projekt postúpenia Krymu, 5 februára potvrdilo. Išlo však o porušenie Ústavy, pretože Prezídium Najvyššej rady RSFSR nemalo právomoc na zmenu hraníc, mohla to urobiť iba najvyššia rada ZSSR. Pod sovietsku Ukrajinu neprešiel Sevastopoľ ani vojenská námorná základňa.

Situácia sa nepochybne výrazne zlepšila, zabezpečili sa vodné zdroje, vznikla elektráreň v novej Kachovke, došlo k zvýšeniu produkcie…

Po rozpade Sovietskeho zväzu, ktorý v roku 1953 len ťažko niekto očakával bolo a je dedičov niekoľko. Rusi, Ukrajinci či Tatári? To ukáže čas.

Zdroje:

  1. http://svet.sme.sk/c/7142417/kyjev-uznal-tatarov-ako-historicky-narod-na-ukrajine.html
  2. http://garassy.blog.sme.sk/c/350661/Krym-bol-vzdy-rusky-Skutocne.html
  3. STARIKOV, Nikolaj. Geopolitika. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov,2013.
  4. Historická revue 6/2014 Chruščov a Krym, s. 67.
Sponzorovaný hosting od WebSupport.cz