“Je nepopierateľnou skutočnosťou, že Nemci úmyselne a systematicky vyvraždili milióny civilistov – Židov, rovnako ako aj kresťanov – z celej Európy”

Vrba a Wetzler týmto výrokom deklarujú, že Nemci sa nezameriavajú iba na jednu etnickú skupinu, ale ich zámerom je vyvraždiť aj ďalšie skupiny, napr. kresťanov. Doterajšie správy, ktoré boli uverejnené, hovorili výlučne o židovskej otázke, teda Vrba a Weztler prinášajú historicky presnejší pohľad.

Vrba a Wetzler zároveň potvrdzujú, že sú jediní zo Slovenska, ktorým sa podarilo utiecť, avšak nie sú jediní z celkovej perspektívy. Obaja muži teda nevylučovali aj ďalšie úteky.

Za tie dva roky došlo k mnohým pokusom o útek, avšak s výnimkou 2-3 priviedli všetkých naspäť. Zo Slovenska sa podarili utiecť iba nám…

Prvoradý význam Vrbovho a Wetzlerovho svedectva bol v tom, že bolo prvým písomným a najmä presným popisom operácií prebiehajúcich v komplexe Osviečim-Brezinka. Správy sa šírili väčšinou vďaka kontaktom medzi väzňami, poľskou Armijou Krajowou a ďalšími jednotkami odporu. Objavili sa teda už skôr, ale až teraz boli potvrdené.

Na základe správy mohli byť pozorovania overené a porovnané s predchádzajúcimi správami a so svedectvom iných väzňov. Ich presnosť zvýšila spoľahlivosť. Priniesli informácie o reťazci strážnych veží a hliadok, rozmerov jednotlivých barakov…

V prípade slovenských transportov sa vytvorila možnosť určiť totožnosť niektorých deportovaných osôb.

Význam mala správa nepochybne i v záchrane ľudských životov, aj keď nie v takom modeli, ako si to Vrba a Wetzler predstavovali. Vďaka nej a hlavne dvom odvážnym mužom bolo zachránených 120 tis. maďarských Židov, ktorých deportácia bola zastavená, aj keď to rovnako súviselo s medzinárodnou situáciou a bombardovaním Budapešti Američanmi.

Reálne správy v médiach, založené na svedectve, sa začali objavovať začiatkom júla 1944. Šíreniu správy zabraňovala najmä medzinárodno – politická situácia. Bolo to obdobie príprav na otvorenie západného frontu Operáciou Overlord, preto britská ani vláda USA nechcela presunúť svoje jednotky a bombardovať koncentračné tábory. Svoju úlohu určite zohralo aj rokovanie s Adolfom Eichmannom, ktoré sa zdalo veľmi príťažlivé.

Zdroj: GILBERT, Martin: Churchill …